Je nedela vecer a ja som sa vratila z vyletu v Brne. Pokusila som sa stiahnut svoje fotky do pocitaca mojej drahej polovicky, no operacny system Linux sa mi zjavne vysmieva a ja som to po tristvrte hodine zabalila, ze je to cele skoda casu a spravim si to doma rychlejsie. O tom som vsak velmi pisat nechcela.
Brno je krasne mesto a to teraz nie je ziaden patos ani regionalna hrdost. Centrum je velke a aj relativne obycajne obytne stvrte v blizkosti centra su plne starych krasnych domov, malych namesti a zakuti, kde cirou nahodou narazite na mozaiku, sochu ci fontanu. To sa nam zhodou okolnosti prihodilo vcera v noci, ked sme sa vracali z hospody / aha, co to tam je? socha, a veruze pekna. V Brne som sa, odkedy si pamatam, citila ako doma. Praha uz je trochu privelka mozno prilis europsky reprezentativna, znama metropola, stovezata krasavica. To jej nikto nevezme. Ale nasinec, alebo aspon ja sa tam vzdy citim ako turista, nikdy nie ako clovek co tam patri. Povodne som chcela pisat o Masarykovej univerzite, konkretne fakulte socialnych studii, kde som sa pocas vikendu dost hojne vyskytovala. Budova, za ktoru by sa u nas nemusela hanbit asi ziadna ambasada ci sidlo zahranicnej organizacie. Akurat dost velke sidlo by to bolo. Budova vzdusna, plna svetla, cista a vnutri uplne nova, nemusim hned hovorit o zachodoch, hoci aj tie by si zasluzili bratislavsku uctu. Nove dlazby, malovka. Ucebne s modernym zariadenim, elegantne a esteticke, niektore s farebnymi stenami. Clovek sa citi ako vyssia bytost, trosku tam vyrastie, ked chodi po tych chodbach plnych fotiek, nasteniek, pozvanok. Z vacsiny okien je vyhlad na centrum alebo do zahrady, kde je tiez daka socha a okrasne travniky. na chdobach su zakutia s kresielkami a lampami na citanie ci posedavanie. Malou velkou ceresnickou je bufet na prizemi, ktory ma asi 30 malych stolikov na sedenie so stolickami, skvele ceny a vynikajuci vyber produktov. Obsluha bola sarmantna a usmievava, dve baby cca v nasom veku, ochotne zohriat vam v mikrovlnke aj avse sukromne veci a preliat ci naliat caja kavu, kam ste potrebovali...
Obcas sa pytam, preco sme vsetci zostali v Bratislave alebo aspon vacsina z nas. A na druhej strane sa pytam, ako je mozne, ze to len hodinku a pol od Bratislavy moze vyzerat takto. A to nemam velke pochybnosti, ze toto je jedina fakulta v Brne co vyzera takto dobre. Zjavne to tam vedia.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
Kiki, je to pravda... nie je to tu zle, ale pristup k vseobecnym podmienkam pre zivot, zavzavajuc aj pristup jeden k druhemu, je nieco, co tu vadi aj mne. A z coho to plynie... mohli by sme diskutovat.
Prisli by sme ale asi len k tomu, ze prave preto, ze nam to vadi, to mozme kazdy svojou vacsou ci mensou mierou... zmenit :o)
Rada by som sa dozila toho, ze sa mi nieco z tych veci, co mi vadia ci sa mi nepacia, podari zmenit:-)
Super, tak to by som fakt nepovedala, ze v Brne to je take fajn. Ale ved sa niet comu cudovat, tu na Slovensku nic poriadne nefunguje, ale je to podla ludmi. Casto sa tu stretavame s neprajnostou, zlou naladou....mnohi su stale mrzuty, neochotny, chcu mat pokoj a hrabat si pre seba. Neviem, mozno to teraz opisujem prilis negativne, ale takto vnimam mnohych Slovakov, bohuzial ani na nasej skole to nie je inak. Stacilo mi ked som to videla, ked som bola za radom v Belgicku, bola som sa s nim pozriet na jednej hodine. Vyucoval to velmi sikovny, fajn chlapik, s dobrou naladou, ochotny.....sice vela vyzadoval, ale na druhej strane sa snazil dat svojim ziakom na hodinach maximum.Takyto pristup na nasich skolach casto chyba.
Zverejnenie komentára