dnes

Dnes by som sem najradsej napisala, ze sa zbavujem akejkolvek zodpovednosti za anpisany obsah, ale to uz by sa mi privelmi priecilo. Vopred vsak upozornujem, ze som unavena a vcelku grogy a ze ma nemozno brat uplne vazne:-) Uvidime, co sa vlastne dostane do najblizsich riadkov.
Rano som mala plne, snazila som sa hrozne rychlo dostat z domu, aby som o 7 45 sedela na prednaske. Po noci stahovania kancelarskeho nabytku, podotykam uplne neplanovaneho:-), sa rano vstavalo dost zle. Budis. Dobehla som do skolz, paradne na cas. Prednasajuca neprisla. Parada. Dalsim planom bolo ist do Viedne na brigadu. Nuz som sa vybrala na hlavnu stanicu a co nevidim - vlak ktorym som mala ist mal pri svojom mene na tabuli napisane - ODRIEKNUTY. Vobec som nechapala, co to znamena, ze je odrieknuty, tak som si to dala vysvetlit a teta mi povedala, ze az do 15 00 z hlavnej stanice ziaden vlak do Viedne nepojde. priblizne v tomto bode som mala chut to zabalit, ist domov a mat pokojny den v Bratislave. Lenze toto mal byt posledny upratovacsky zatah vo Viedni a tak vobec som uz mala cely den naplanovany a reku sa takto trapne nevzdam. Tak som sa odpratala do Petrzalky na iny vlak do Viedne, na ktory som musela iba pohodinu cakat, ale aspon isiel:-) Vo Viedni sa uz nic necakaneho nedialo, aj ked som kazdu chvilu cakala, ze volaco prist musi...Prislo, ale zase az s vlakmi na ceste domov, ked zjavne aj na Viedenskej strane vladol chaos a vlaky nikde.
Tak som sa zdrava a hrozne spokojna - dnes som oficialne ukoncila svoju upratovacsku karieru a musim sa priznat, ze napriek tomu, ze ukoncenie nebolo dobrovolne, tak to je hrozne oslobodzujuci pocit. Po styroch rokoch. Prijemne sa to citi aj napriek financnej krize, ktore je uz aj u mna v penazenke:-)
No a povodne som chcela pisat o tom, ako som hned po navrate spravila najazd do Tesca, pokusila som sa kupit "najkrajsie saty na svete", akurat ja som v nich nevyzerala tak, ako som si predstavovala (a tentokrat bola chyba v satach nie vo mne), ale potom som v papiernictve nasla take skvele male sviecky na torty ake vladli mojmu detstvu - take tie hrozne tenke, pruzkovane, s umelohmotnymi stojancekmi za 20 centov a kupila som si hned tri baliky. Pamatate si to? A na zaver cela spokojna pri vychode z Tesca som sa pokusila pozdravit a usmiat na predavaca Nota Bene, lebo ked uz casto nekupujem, aspon sa usmievam. A on uz iba tak zmierene a trochu apaticky odkyval a usmial sa tak na 30 percent. A ja som si predstavila, ze co ked mal chudak taky den, ake som ja mala rano a usudila som, ze k tomuto odmietam prispiet a kupila som si aj casopis. Dako mi doslo, ze kym ja som odkazana iba na vlaky, spojenia a ine veci, on je odkazany na to, ze niekto z nas - a musim povedat, ze o nas ako o ludoch nemam daku super extra mienku, pride a skratka si ten casopis kupi. Zjednodusujem, nemoralizujem:-). Majte sa pekne, myslim na vas