malé, veľké zázraky a tie ďalšie veci...

Mávam občas pocit, že toto už naozaj nezvládam, že je toho veľa a chcem všetko hodiť na zem a najradšej poskakať, rozdupať, kupiť si letenku do Kyrgyzska ci do Indie a odletiet prec, alebo aspoň zmeniť školu, svoje vlasy alebo aspoň obliecť niečo nevýslovne výstredné alebo všetkým vykričať, že mi je to všetko úplne jedno a chcem si robiť svoje veci a svoje šťastie a svoje vlasy a svoj stary kabat....:-) (znie to ako puberta, však?:-))
A potom to občas príde. Nie vždy a nie príliš často, asi aby sme neboli moc drzí. Že sa všetko na dobré obráti. Človek sa pozrie dozadu, vidí za sebou dva fakt ťažké týždne a hrdo sa usmeje. Že všetko stihol. Že si spravil radosť. A s trochou šťastia aj radosť niekomu inému ako sebe. A že je to za nim a trochu ľahkovážne by aj povedal, že však to nebolo až také zlé. Hlavne, že je to za nami. A hlavne, že sme zdraví.

Poznáte to?

Pijem čaj...

Hoci mam viacero obľúbených kníh o čaji či minimalne o pití čaju, dnes nebudem citovať zo žiadnej z nich. Sedím a pijem čaj, myslím na vás. Mne sa dnes podarila prvá skúška tohto semestra (a asi aj najľahšia) a do 22 50 mám expertom z Cambridgu poslať svoje "právnické pojednání". Čaká ma boj s počítačom, intrnetom, finálnymi úpravami, čo vždy trvajú dlhšie ako by človek čakal a potom dlhý čas čakania, či mi za to bude niekto ochotný udeliť známku alebo príde "fail" a vo februári ma bude čakať "retake".
No práve teraz myslím na vás, pijem čaj...

Unavená

Čoskoro začnem mam pocit, že som grafoman, že tolko píšem, no práve teraz ma to netrápi. Prišla som zo školy a cítim sa jednoducho unavená. Na seminári z Obchodného práva nám blahosklonne oznámili, že sa máme čo najskôr dostaviť na študijné a zapísať si na leto ďalší!!! povinný!!!predmet...skoro som chytila hystericky zachvat smiechu. Asi si budem musieť na balkóne začať pestovať dáke veselé hríbiky alebo čo. (Predpokladam, že tento oznam nepoteší ani Ninu a Maru, ak o tom ešte nepočuli...)
Nič to, treba ísť ďalej. Teším sa na večer:-) Dám si punč.

Pracovne doobedie:-)

Peciem chlieb a pisem svoju prvu pravnicku esej (po nasom "pojednání":-) o kontroverzii v systeme anglickeho ustavneho prava pre University of Cambridge. Cuduj sa svete, je to ohromna zabava:-) Pisat 1. v anglictine, 2. o niecom comu uplne nerozumiem ani po slovensky, 3. ma vyzerat mimoriadne ucene a ma byt podlozene kvalitnou argumentaciou (pravnou!). No parada, nie?:-) Ako malo staci, aby cloveku bolo uprimne veselo...:-)

Koľkýže už krát

Som sa zase stratila a nechala sa vystrasit stresom. Lezim vecer v posteli a nic ine nechcem, iba si lahnut a spat. Unavena a vcelku spokojna. Spanok neprichadza. Namiesto toho sa mi do hlavy nastahovali zaskodnicke myslienky o skole, skuskach, povinnostiach a inych veselych veciach - co treba a co najlepsie hned teraz. Chodia si po hlave ako po promenade. Skusam vsetky overene triky ako ich vyhnat. Po hodinke nerovneho boja moja unavena mysel krici. Chcem Vianoce. Chcem zdobit stromcek s babickou. Chcem umyvat dvere a piect kolace. Chcem stretnut ludi, ktorych pred sviatkami vidam. A chcem sa toho vsetkeho dozit bez ujmy na zdravi. Vela kriku pre nic, napisal by Shakespear. Ja by som dodala, ze vela kriku zo strachu. Vianoce su raz do roka a mozno su to jedni z poslednych sviatkov, co mam sancu zazit ako "dieta" doma s rodinou.
Zaspavam. Rano sa z postele nezeniem. Idem si zacvicit, lebo v zdravom tele zdravy duch a ten moj duch zjavne niecim trpi. Pustam si hudbu a na deku sa ku mne prida synovca s legom a veselo okolo mna kosi s figurkou lisky a robi tie spravne kosackove zvuky ("zZZZZzzzzZZZ").
Zase mi doslo, co je pre mna dolezite. Mam dojem, ze v poniektorych kulturach to pochopili x tisic rokov dozadu.
Nechapem, preco to nam Europanom trva tak dlho.

(Pojdem dnes nakupit "mikulaskov". Tesim sa:-)

Trošku na ľudovú nôtu...

...tak milé dievky, dobre počujete:)
Aj napriek tomu, že momentálne ľudová muzika, nie je až tak populárna...tak som sa rozhodla, že vám napíšem pár riadkov o tom, čo sa udialo 28.11.2008.
Už minulý rok sme s Luckou absolvovali túto milú akciu s názvom ONDREJSKÁ VESELICA!
Myslím, že už z názvu môžete vycítiť atmosféru oblečenú do ľudových krojov, krajcov chleba s masťou a cibuľou, kapustnice a samozrejme nefalšovaných, skoro vždy dvojzmyselných ľudových pesničiek:)

Áno, tak presne toho som sa tento rok už 2.krát zúčastnila. Koná sa to každý rok v UPC...pre neznalcov skratiek v UNIVERZITNOM PASTORAČNOM CENTRE v Mlynskej doline.

Musím povedať, že keby ma pred pár rokmi na takúto akciu niekto pozval, asi by som sa zatvárila ako kyslá kapusta...veľmi kyslá kapusta:D
Ale rôčky mi pribúdajú a moja hlavička "dubová" zmúdrela a čo-to pochopila...
...pochopila to, že tradície si treba vážiť a prv, ako ich zavrhneme, by ich trebalo spoznať.

A veru, dievky moje premilené, musím ja vám oznámiť, že mne sa to, ej hľa, aj celkom zapáčilo:)
Nahodila som sa teda aj ja do "gala"...ako sa patrí na slobodnú nezadanú dievku z dediny zvanej "Dlháče" a išla som si tiež tie svoje čižmičky dobrovoľne pozodierať.

Nálada bola skvelá, len švárny mládenci trošku prispatí...tak som väčšinu času krepčila s inými slobodnými
dievkami-kamarátkami. A neľutujem, i keď mi občas chýbal taký poriadny stisk od mládenca....ale dobu máme krutú...a dnešní mládenci asi očakávajú, že mladé dievčice sa im snáď budú samé ponúkať....nuž škoda, že nežijeme v dobe minulej...kde sa šli šuhajovia o mladé dievky pobiť...len aby získali tú, ktorú chceli....to ma jediné kvári:)
Ale aj napriek môjmu kváreniu, že ostanem po túto celú veselicu "na ocot" sa objavil z nenazdajky môj kamarát, s ktorým som nakoniec tancovala až do prepotenia spodničky, sukni, zástery, rukávcov,košielky a lajblíku...takže som svoje "ľudové chúťky" uspokojila a pobrala som sa okolo jednej ránko domov na pec sa vyvaliť:)

Toľko môj "ľudový" zážitok...no a ak niekomu srdce zapišťalo a chcel by to budúci rok zažiť na vlastnej koži, tak nech určite nezaváha.

Veď, čo keď sa tam o nás raz naozaj nejakí švárni chlapci pobijú????:D


MOJA BODKA:
Mimochodom prikladám 2 fotky...vrchná je z tohoto roku a spodná z minulého. Mám na sebe ten istý kroj...a tak pre informáciu, kroj mám od mojej maminy, ktorá kedysi spievala v súbore EKONÓM....a ešte k tomu kroju: kroj je z dediny Čataj z okresu Senec a je to slávnostný dievčenský odev...viac k nemu neviem, ale je veľmi pekný a všetci mi ho chválili:)

Tak som konečne ráno pri prechádzke so psom prišla na to, ako by sa sem asi dali vkladať obrázky, keď si s tym nebudete vedieť dať rady, ozvite sa:-) Väčšina to však určite zvládne bez zaváhania. Hneď som sa to rozhodla otestovať v praxi a dostali sa sem uzbecké konvičky z prvého dňa v Samarkande. Dodnes ľutujem, že som si nič podobné nekúpila a nedoniesla domov...Nakupovať som nikdy poriadne nevedela:-)

Pridávam jednu jesennú báseň a idem sa venovať nájomnej zmluve (very exciting, really:-)

Ona

Na konci ticha, je ticho.

Ešte väčšie.

A v tom tichu ako v matrioške

žije smrť. Sama.

Žije na troške,

v hasnúcom uhlí zemiačik si pečie.

Pastierka jesene, čo pasie na strniskách.

Ďaleká tušene

a netušene blízka.

Začíname:-)

Tak a je to tu, všetkých, ktorí prišli až sem vítam a snáď sa s tým časom všetci naučíme pracovať.