Tak som konečne ráno pri prechádzke so psom prišla na to, ako by sa sem asi dali vkladať obrázky, keď si s tym nebudete vedieť dať rady, ozvite sa:-) Väčšina to však určite zvládne bez zaváhania. Hneď som sa to rozhodla otestovať v praxi a dostali sa sem uzbecké konvičky z prvého dňa v Samarkande. Dodnes ľutujem, že som si nič podobné nekúpila a nedoniesla domov...Nakupovať som nikdy poriadne nevedela:-)

Pridávam jednu jesennú báseň a idem sa venovať nájomnej zmluve (very exciting, really:-)

Ona

Na konci ticha, je ticho.

Ešte väčšie.

A v tom tichu ako v matrioške

žije smrť. Sama.

Žije na troške,

v hasnúcom uhlí zemiačik si pečie.

Pastierka jesene, čo pasie na strniskách.

Ďaleká tušene

a netušene blízka.