Strážim parketárov...

a vonku je krásne a ja mám oficiálne voľný deň a sedím doma. Ale parkety vyzerajú krásne a keď všetko dobre pôjde, ku koncu týždňa už to u nás bude ako u ľudí:-)

Keď obzriem sa svojom po výlete

Kedže mi na opakovanú vízvu pripadla úloha uverejniť tu nejaké motivačno-cestopisné fotky z krajiny menom Maroko, pripájam sa do trojice foto príspevkov. O tom, že je to úloha neľahká svedčí fakt, že na zmnienenom nešťastnom facebúúku ste už okrem Kiki všetci, a tak ste si ich už všetci mohli pozrieť. Napriek tomu vyberám päť z tých, pri ktorých sa mi vždy srdce roztlkoce, lebo ma zanesú na miesta, ktoré sú úplne krásne svojou jednoduchosťou a šťastím... Navyše si myslím, že na FB si to nikto nepozrel celé (ešte zvlášť teraz, keď je FB nový a vyzerá otrasne...).
Týmto pozdravujem zvlášť Lucku, možno to neviete, ale ona bola prvá, čo sa do Maroka dostala. Keď ona ho má toť hľa na dosah, stačí preskočiť prieplav.

A ja pridavam dalsie lietajuce topanky. Tato moda k nam asi prisla zo zapadu. Toto som videla v Gente, ale na tej Racianskej som to nebola ja:))

Juzna posta

No konecne som tu na to publikovanie "opat" prisla... ja viem, ze som tento blog mala asi pred rokom, ale je pozoruhodne aky je ludsky mozog selektivny :) navyse mam tolko vselijakych internetovych uctov, ze neviem ake mam hesla a vsakovake prihlasovacie mena... ale citam si to tu takmer pravidelne:)
Rozhodla som sa pravit vam tu len take strucne resumé toho, co porabam, kde som a. p.
Este stale sa nachadzam v Seville... teda daleko na juhu Spanielska a veru uz nam tu zacina aj pekne pripekat; tak okolo 30 stupnov je na slnkniecku. Cez "zimu" (ako tu hrdo nazyvaju obdobie ked je 8ºC ) som vam tisko zavididela to snezenie. Tu okremdazda nepadla ani jedna vlocka :(
Mam taky pocit, ze dnes su to presne 4 mesiace, co si tu nazyvam. Momentalne (este stale) som bez prace; vlastne doucujem anglictinu decka, co ma obcas aj bavi (najma jedna ziacka ma velmi tesi, inak je ta uroven uboha). Pokusam sa zapisovat na kurzy, zacala som sa ucit po nemecky z takej mudrej knizky pre samoukov a celkom to ja ide a inak nic take...zacina mi chybat Slovensko a najma priatelia (VY) kedze tu poznam minimum ludi a tym, ze nemam pracu sa mi limituju sance na spoznavanie novych osob.
Velmi by som chcela pokracovat v studiach, fakt sa mi cnie, ale na moju skolu sa uz isto nevratim (hrozne pomery v poslednej dobe, co pocuvam od spoluziakov) a tak mi zostava obzerat sa po inom, ekonomicky prijatelnom a uspokojujucom rieseni.... ktore sa zatial nevynara a nevynara :))) ak by mal niekto nejake napady a postrehy,tak smelo do toho :P
Tot vse na teraz.

PS: Ospravedlnujem sa, ze som neprispela ziadnymi filozofickymi postrehmi z bezneho zivota, ale momentalne ich je minimum.
PS2: Pripajam vrcholne neaktualnu fotografiu "spanielskych" medovnickov, co som napiekla na Vianoce :)

Topánky vo vetre

Alebo čo som včera stretla pri prechádzke so psom na Racianskej ulici...

Vikend v Brne, nuda tam nie je

Je nedela vecer a ja som sa vratila z vyletu v Brne. Pokusila som sa stiahnut svoje fotky do pocitaca mojej drahej polovicky, no operacny system Linux sa mi zjavne vysmieva a ja som to po tristvrte hodine zabalila, ze je to cele skoda casu a spravim si to doma rychlejsie. O tom som vsak velmi pisat nechcela.
Brno je krasne mesto a to teraz nie je ziaden patos ani regionalna hrdost. Centrum je velke a aj relativne obycajne obytne stvrte v blizkosti centra su plne starych krasnych domov, malych namesti a zakuti, kde cirou nahodou narazite na mozaiku, sochu ci fontanu. To sa nam zhodou okolnosti prihodilo vcera v noci, ked sme sa vracali z hospody / aha, co to tam je? socha, a veruze pekna. V Brne som sa, odkedy si pamatam, citila ako doma. Praha uz je trochu privelka mozno prilis europsky reprezentativna, znama metropola, stovezata krasavica. To jej nikto nevezme. Ale nasinec, alebo aspon ja sa tam vzdy citim ako turista, nikdy nie ako clovek co tam patri. Povodne som chcela pisat o Masarykovej univerzite, konkretne fakulte socialnych studii, kde som sa pocas vikendu dost hojne vyskytovala. Budova, za ktoru by sa u nas nemusela hanbit asi ziadna ambasada ci sidlo zahranicnej organizacie. Akurat dost velke sidlo by to bolo. Budova vzdusna, plna svetla, cista a vnutri uplne nova, nemusim hned hovorit o zachodoch, hoci aj tie by si zasluzili bratislavsku uctu. Nove dlazby, malovka. Ucebne s modernym zariadenim, elegantne a esteticke, niektore s farebnymi stenami. Clovek sa citi ako vyssia bytost, trosku tam vyrastie, ked chodi po tych chodbach plnych fotiek, nasteniek, pozvanok. Z vacsiny okien je vyhlad na centrum alebo do zahrady, kde je tiez daka socha a okrasne travniky. na chdobach su zakutia s kresielkami a lampami na citanie ci posedavanie. Malou velkou ceresnickou je bufet na prizemi, ktory ma asi 30 malych stolikov na sedenie so stolickami, skvele ceny a vynikajuci vyber produktov. Obsluha bola sarmantna a usmievava, dve baby cca v nasom veku, ochotne zohriat vam v mikrovlnke aj avse sukromne veci a preliat ci naliat caja kavu, kam ste potrebovali...

Obcas sa pytam, preco sme vsetci zostali v Bratislave alebo aspon vacsina z nas. A na druhej strane sa pytam, ako je mozne, ze to len hodinku a pol od Bratislavy moze vyzerat takto. A to nemam velke pochybnosti, ze toto je jedina fakulta v Brne co vyzera takto dobre. Zjavne to tam vedia.

Dlhý čas čakania

Tak. A je to tu. Alebo presnejsie, este to tu nie je, ale od vcera to tu uz malo byt a stale nic. A ak nebude dnes, bude az v pondelok. Vysledky z Erazma. Hm:-) Cele to je jeden podivuhodny pribeh. O tom ako som sa uz minuly rok planovala prihlasit. Ale nestihla som. Dost nanic vyhovorka, ale odraza to moj postoj k tomuto programu. Ze nic preco by som sa isla z koze zodrat alebo si ruky polamat. Tak som to minuly (predminuly) rok nechala tak. Tento rok (minuly:-) bola posledna sanca prihlasit sa a to ma stuchlo dopredu, ze vsak ked uz sa tu tie styri roky trapis, chod, skus, uvidis. Konieckoncov, pol roka mimo mojej alma mater fakulty sa da povazovat za obrovsku vyhru. Absolvovala som podanie prihalsky a dalsich x papierov, napisala som v aule pod dozorom jednu esej a bola na ustnom pohovore. Uz len tie vysledky chybaju:-) Cakam a zacinam byt zvedava. Aj ked o nic nejde, uz by som to chcela vediet. Esteze v tom nie som sama. Aj Nina mozno caka:-)