pondelok 16. februára 2009

SNEHOVÉ VYZNANIE...

Vystúpila som z autobusu...u nás...
...išla som pomaly k domu...
....vstúpila som do rozprávkovo zasneženého dvora...
...kráčam po zasneženom chodníku...a vidím veľa napadaného NEPORUŠENÉHO snehu;)...toto mám na snehu najradšej...
...idem, kráčam...
...zrazu sa zastavím a pozerám na tú bielu perinu bez stôp....
"Urobím veľké srdiečko?"pýtam sa samej seba....."ááááále niééééé, veď to bude úplne šialené...a čo keď pôjde niekto okolo alebo sa niekto bude pozerať z okna...?"
(totiž naokolo sú samé paneláky,to je také Ú-čko)...
.....chvíľu som váhala a urobila pár krokov vpred...
"Urob si srdiečko do snehu, keď máš chuť," hovoril.....
........prvý krok, druhý krok.....úsmev sa zväčšoval a zväčšoval....a aj srdce v snehu...
....bolo to skvelé...vytvorila som nádherné srdiečko do snehu:)...tešila som sa, ako malé dieťa...
....zrazu zo mňa opadol "strach" z toho, či ma niekto vidí alebo nie....
...veru, potom mi aj bolo ľúto, že to so mnou nikto nezdieľa....
....a tak som išla ďalej...
no a tesne pred domom som sa rozhodla, že urobím ešte jedno...bolo tam viac svetla..a chcela som si ho odfotiť do mobilu;)...
....tak som si urobila ešte jedno, ale to už som zavolala kamoške...že robím na dvore už druhé srdce do snehu;)...vedela som, že má pre takéto "šibnutosti" pochopenie, a tak sa aj od nej na Zochovej, objavilo srdiečko v snehu:)
Dotelefonovala som, vyfotila a išla domov s detskou radosťou...
Nechcelo sa mi...práve naopak...mala som chuť chodiť len tak s niekým, po neporušenom snehu...
....a tešiť sa....
Doma som sa zdôverila bratovi, a maminku som vytiahla na balkón, aby sa išla pozrieť na moje "nočné vyznanie":)
....potešila sa....
....aj keď celú cestu z teplej postele frflala, že je jej zima a že nechápe, prečo na ten balkón vlastne ide;)...

Je zvláštne, ako málo človeku stačí, aby sa mu objavil úsmev na tvári a radosť v srdci.
Chcela som sa teda s vami potešiť a dať vám trošku z tej úprimnej, bezprostrednej, detskej radosti. Občas je dobré, robiť "detské" veci. Zmenia ti chvíľu na neobyčajne peknú.
Som rada, že dokážem byť v tomto "dospelácky-vážnom" svete, ešte dieťa...
....vďaka Ti....

2 komentáre:

Kristi povedal(a)...

:-) Je to krasne a hreje to. Skvele, ze sme este aspon duchom mladi...:-)Dakujem za krasnu fotku a prispevok. Dobre mi padli.

Anonymný povedal(a)...

:)
tak to som rada;)
mam tazsie obdobie tak toto bol vcera po dlhsom case krasny okamih:)
tesim sa, ze to potesilo aspon niekoho:)