Vcera som bola na Kikinej prezentacii o Indii. Uplne tajne, skryta v dave ktoreho velkost ma ako takmer neskoro prichodziu prekvapila. Na dve hodiny som uplne zabudla, ze vonku je zima (co je celkom sympaticke, kym nam nevypnu plyn), na knihy, ktore ma doma cakaju, ba aj na moj zositok do ktoreho si spisujem poznamky v snahe prejst svojej hlave cez rozum a natlacit do nej nenatlacitelne. Na tento predmet mi uz zo zositkov vznikol par, jeden je cerveny a jeden modry.
A tak som sa nechala unasat fantaziou - z predloh ktore mi boli ukazovane na fotkach - o krajinach ako z rozpravky, kde je vsetko ine okrem lasky, ktora je vsade tou, na ktorej najviac zalezi. A o zivote, ktory prinasa stastie uz len preto, ze je zivotom - vsade tam, kde su ludia ludmi. A o slobode, ma ktoru som este celkom neprisla, co to znamena.
Ak som prisla domov aj mierne vyvedena z miery, ze ved ja si tu teraz zase sadnem a bude to este aj boliet, prisla mamka a povedal, ze ak som niekedy vyuzila spravne cas - tak to bude teraz. Sloboda je najdrahsia v tom, ze nas uci robit rozhodnutia pre neprijemne veci. Tak sa teda ucim slobode svojim smiesnym skromnym sposobom, sedim a do do svojho modreho zositka spisujem farmacku.
Ak som prisla domov a mala pocit, ze ved toto k stastiu nestaci, tak teraz si hovorim, ze vsetko v mojom zivote stacilo.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
A ja som si myslela, ze tam nikto nebol...Jani, skoda, ze si na mna nezamavala, ja som slepa ako krtko, aj kebyze sedis tesne pri mne, tak je sanca ze ta neuvidim. Skoda:-) Teda prispevkom si ma riadne prekvapila, som to citala ako detektivku:-)
Zverejnenie komentára